Na úvod si dovoľujeme zacitovať z materiálu Účasť občanov na územnom plánovaní spracovaného občianskym združením VIA IURIS, ktorí sú známi tým, že „bojujeme v kauzách, kde mocní ohýbajú zákon vo svoj prospech“.

.VIA IURIS

„Verejnosť sa začne zvyčajne zaujímať o ÚP neskoro až keď začína nejaká „háklivá“ výstavba, (napríklad benzínového čerpadla, garáží, hypermarketu, cesty), keď sa začína hovoriť o vyvlastňovaní a verejnom záujme, prípadne keď začína proces EIA a verejnosť si uvedomí, ako by sa zišiel „dobrý“ územný plán. Verejné konflikty pri zahájení výstavby spôsobujú problémy zainteresovaným investorom, samospráve, štátnej správe aj verejnosti. Preto by malo byť v spoločnom záujme všetkých, aby sa verejnosť spolupodieľala na formovaní územia, aby bola zrozumiteľne informovaná o dôležitých etapách obstarávania územného plánu, aby mu rozumela, aby sa zapájala do jeho prípravy a vyjadrovala svoje názory na rozvoj svojho územia. Je to ťažké. Územnému plánu neraz nerozumejú ani poslanci, ktorí ho schvaľujú. Významnú úlohu pri osvete môže zohrať „obstarávateľ“. Najmä ak bude informovať o príprave územného plánu zrozumiteľne v miestnych médiách, ak osloví miestnych aktivistov – združenia, spoločenské organizácie... aby sa z prípravy územného plánu stala naozaj spoločná miestna záležitosť. Samosprávy často informujú verejnosť len strohým oznamom na málo prístupnej úradnej tabuli. Splnia povinnosť (niekedy dokonca ani nie) a verejnosť ostane pri tvorbe ÚP pasívna. Tým aktívnejšia potom býva v „boji“ proti neželanej benzínke. Ani zapojenie verejnosti do prípravy ÚP však ešte nevylučuje budúce možné konflikty. Nie je možné predvídať všetky okolnosti, ktoré môže priniesť život. Ak sa verejnosť stretne s problémami pri rozvoji územia (máme na mysli ochranu verejných, nie súkromných záujmov) a potrebuje argumentovať jestvujúcim územným plánom, odporúčame, aby sa obrátila na miestneho nestranného odborníka - urbanistu, stavbára, právnika, úradníka. Získať miestneho odborníka na stranu verejnosti však môže byť problém. Profesionáli, ktorých územné plánovanie živí, alebo úradníci podliehajúci samospráve či štátnej správe, môžu riskovať ohrozenie dobrých pracovných príležitostí, ak budú poskytovať poradenstvo verejnosti napríklad proti „záujmom“ samosprávy.“

Na mestskom zastupiteľstve dňa 11.6.2015 sa vďaka poslancovi Ing. Mariánovi Šipošovi dostal na rokovanie bod, ktorý sa týkal návrhu Zmien a doplnkov č.1/2015 územného plánu mesta Pezinok.

Pán primátor sa pri tomto bode vyjadroval aj k petícii obyvateľov Grinavy, ktorí nesúhlasili s napojením obchvatu na Grobskú cestu križovatkou, ktorá je zakreslená vo výkrese funkčného a priestorového usporiadania v strategickom dokumente, ktorými zmeny a doplnky sú.

Citácia z materiálu VIA IURIS: „Dôležitý je najmä samotný obsah ÚP. Každý ÚP pozostáva z viacerých častí, grafických a textových príloh, záväzných a smerných častí, rôznych dokladov a jeho významnou súčasťou je aj VNZ o záväzných častiach ÚP. V praxi sa najčastejšie používa textová časť ÚP a výkresy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia.“

„Dôležitý je celý dokument, nielen jeho záväzné časti, ale aj smerné (ani tie nemožno obchádzať či ignorovať, i keď ich záväznosť nie je až taká „silná“ ako u záväzných, upravených vo VZN).

„Ani smernú časť územného plánu nemožno ignorovať v územnom konaní.“

Mesto Pezinok dňa 6.3.2015 verejnou vyhláškou zverejnilo na svojej úradnej tabuli návrh Zmien a doplnkov č. 1/2015 a vyzvalo verejnosť, aby sa k návrhu vyjadrili. Obyvatelia Pezinka a dotknutých obcí vyjadrili svoj názor formou petície, kde dali jasne najavo nesúhlas s riešením napojenia na Grobskú cestu. Pán primátor na zasadnutí MsZ niekoľko krát zopakoval ako je petícia občanov zbytočná, lebo „My neriešime žiaden obchvat Pezinka. Úloha Bratislavského samosprávneho kraja bola obchvat Viničného s napojením na Pezinok.

Obyvatelia poukázali na to, že nepoznajú dôvod, prečo sa opustil variant, ktorý predpokladal nový územný plán a ktorý bol ešte aktuálny v novembri 2014, t.j. napájanie cez Limbašskú cestu a prečo sa zmenil na Grobskú cestu.

Primátor túto zmenu neobjasnil ani na zasadnutí poslancov mestského zastupiteľstva. Podľa neho „Všetky zmeny a doplnky, ktoré sa robia, boli predsa zakomponované a teraz už len vyňaté z nového územného plánu a boli pripomienkované opakovane, všetky, v súlade s územným plánom, lenže keď nový územný plán stojí v tomto momente u právnikov, tak sme sa rozhodli, že týchto šesť bodov pustíme. Koniec.“ Prečo teda nepustili zmeny tak ako ich nový územný plán obsahoval, ale urobili tam zmeny, teda z Limbašskej na Grobskú, sme sa nedozvedeli. Veď vo výkresoch bolo predĺženie Limbašskej spracované a jednoznačne zakreslené, všetky dotknuté orgány sa k tomuto variantu vyjadrili, vrátane poslancov formou uznesenia. O to zarážajúcejšia je výčitka smerom na petičný výbor, že „ale oni hneď začali zbierať petíciu bez toho, aby si zistili, či prieťah cesty z Limbachu cez viadukt do Glejovky a ďalej popri Ecorecu a napojení na ten kruhový objazd BSK, bude spĺňať tá cesta všetky parametre.“ Ale veď petičný výbor nevymyslel žiadnu novú alternatívu s neznámymi parametrami, navrhoval vrátiť sa k schválenému variantu A v novom územnom pláne –predĺženiu Limbašskej cesty, ktorý bol spracovaný firmou Aurex, prerokovaný s dotknutými orgánmi a poslancami MsZ.

Ďalej pán primátor uviedol: „My vieme, že keď budeme v štádiu územného konania, čohokoľvek, budeme musieť a našou povinnosťou to bude, zosúladiť náš územný plán obchvatu s územným plánom BSK, pri tvorbe ktorého som bol. To znamená, že vrátane preložky alebo kruhového objazdu, už nie na ceste do Grobu, ale o 200 metrov ďalej.“

Tak je to, čo občania požadujú v petícii, teda umiestnenie napojenia na obchvat cez predĺženie Limbašskej nemožné kvôli parametrom, alebo bude to isté možné ale až v územnom konaní?

A bude teda príležitosť pri opätovne zosúlaďovanom územnom pláne mesta Pezinok alebo až v územnom konaní?

. kamióny

K argumentácii, že cez Grinavu nám budú chodiť kamióny zásobujúce tri obchodné centrá vrátane priemyselných prevádzok na Glejovke pán primátor uviedol: „Teraz som si vypočul v mestskej televízii, že všetky kamióny nám budú chodiť cez Grinavu a tak ďalej, čo vôbec nie je pravda, pretože tie kamióny - stačí dať jednu tabuľu“. A kam tú jednu tabuľu umiestnite pán primátor, ak bude napojenie z obchvatu na Grobskej? Ako sa budú priemyselné prevádzky v Glejovke a supermarkety zásobovať? Pôjdu kamióny na výjazd z obchvatu na druhom konci Pezinka a cez centrum mesta pôjdu do Glejovky?

.švihnem si to a som doma

Pán primátor pokračoval: „A teraz logika. Ak ja budem bývať v Grinave, ak budem bývať v Limbachu, pôjdem obchvatom tadeto alebo pôjdem pekne po štvorpruhovej starej ceste do Grinavy? A Limbach? Lebo tá cesta bude existovať. Tak čo to tu rozprávame o tom, že všetci Pezinčania sa nám budú hrnúť. Práve naopak. Všetci Pezinčania-motoristi ak zistia, že toto je rýchlejšie, tak pôjdem na kríženie s Viničným, pôjdem na Malackú, pôjdem kdekoľvek. Ale my robíme obchvat kvôli 25 tisíc automobilom, z ktorých len 7 tisíc je našich, všetko ostatné je tranzit, ktorý tadeto prebehne a je mu ukradnutá Grinava, Pezinok, Cajla a všetko ostatné. O tom to je. Ale jednoducho, ja keď budem bývať v Grinave, tak mne toto môže byť takisto ukradnuté, či to bude tu alebo tu (pozn. na premietacom plátne je výkres zo ZaD 1/2015 so zakreslenou križovatkou na Grobskej, kde primátor ukazuje raz na križovatku s Grobskou a druhý krát na križovatku s Limbašskou cestou na obchvate). Ja sa predsa nebudem trepať po nejakom viadukte v Glejovke, aby som išiel do Limbachu, ale švihnem si to prázdnou cestou štvorpruhovou existujúcou a som doma.“

Pán primátor, autá z Grinavy nie sú pre Grinavu problémom. Autá z Limbachu, ak umiestnite napojenie obchvatu na Grobskú, nebudú mať možnosť rozhodovať sa či pôjdu po obchvate ku Glejovke a viaduktom alebo starou cestou, všetky autá do Limbachu budú musieť ísť cez Grinavu. Pre všetkých Pezinčanov nebude výhodné ísť na kríženie s Viničným, či Malackú a potom naspäť. Tieto autá nepôjdu 90tkou na obchvate ku Glejovke ale päťdesiatkou a budú musieť zastavovať na našich priechodoch pre chodcov, ktoré ani so semaformi nie sú bezpečné, budeme sa pripájať z bočných ulíc a z našich dvorov.

.semafory

Podľa vyjadrenia pána primátora sa semafor v Grinave v križovatke s Grobskou cestou neobjaví.

„Tie semafory sú tam aj dnes. Jediný semafor, ktorý pribudne, bude pri Kauflande (pozn. primátor túto vetu dvakrát zopakoval). A keď mi niekto povie ironickú poznámku cez semafory, tie semafory mesto dalo vybudovať práve preto, aby nezrážalo občanov na tej veľkej ceste. Odvtedy sa nestal jediný smrteľný úraz. Predtým tam bol jeden-dva každý rok.“

.poslanec Milan Čech

Veľmi prínosným bolo vystúpenie dipl. Ing. Milana Čecha, ktorý na všetkých apeloval, „aby sme sústredili všetky sily a možnosti na to, aby bol obchvat urobený čo najlepšie s výhľadom na x-rokov dopredu.“ Ďalej upresnil „To znamená, keď sú nejaké návrhy na zmenu, treba sa o tom konštruktívne porozprávať, nebudeme teraz riešiť, že niekto bol pozvaný a niekto nebol pozvaný, ten obchvat je tu od toho, aby slúžil ľuďom a my, keďže ten obchvat bude prvý a posledný, ktorý tu bude možno za ďalších neviem koľko sto rokov, naša povinnosť je prijať také opatrenie, aby ten obchvat bol urobený najlepšie možno ako sa dá urobiť.“

.poslanec Igor Hianík

Ing. arch. Igor Hianík, ktorý sa profesne zaoberá urbanizmom a pôsobí aj na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave Fakulte architektúry a ako odborník pôsobí v komisii územného plánovania, výstavby a životného prostredia sa prihlásil do rozpravy, s tým, že chronologicky zhrnul udalosti ako po sebe nasledovali. Uviedol, že problém obchvatu bol vyžiadaný na komisiu avšak s tým, že nebol zaradený do programu rokovania a preto k nemu komisia nemohla zaujať stanovisko. Na rokovaní komisie sa o tejto téme mohli len informatívne porozprávať, kde navrhovali odborné zmeny a predniesli svoje pripomienky, ktoré však boli veľmi rýchlo zamietnuté. Následne pristúpili k uplatneniu si pripomienok v rámci procesu prerokúvania zmien a doplnkov územného plánu. Objasnil, že petícia sa spútala nezávisle, nemala s nimi nič spoločné. Petičný výbor s týmto stanoviskom súhlasí. Petícia vznikla až následne a na základe toho, že odborné pripomienky požadujúce zmenu umiestnenia križovatky z Grobskej cesty boli zo strany mesta označené za neakceptované. Ing. arch. Hianík uviedol, že ich pripomienku odkonzultoval aj na škole a je výhľadovo správnejšia s upozornením, že „čo sa týka automobilovej dopravy aj osobnej a nákladnej hlavne, keďže nový územný plán narába s abnormálnym zväčšením plôch priemyselného areálu, si myslím, že táto prekládka má oveľa väčšiu logiku a opodstatnenie.“

Primátor sa následne opýtal p.Hianíka, či by mohol potvrdiť alebo vyvrátiť fakt, či je šanca v budúcnosti budúcimi krokmi zakomponovať toto riešenie do územného a do trasovania obchvatu-preložky II/502.

Takže odborné pripomienky boli odmietnuté v komisii územného plánovania, následne neboli akceptované ani v procese prerokovania územného plánu a potom sa pýta primátor, či je šanca v budúcnosti zakomponovať toto riešenie do trasovania obchvatu? Šanca zakomponovať toto riešenie môže existovať len pri dobrej vôli konštruktívne pristupovať na argumenty odborníkov a nie ich ignorovať. Nasledovala logická odpoveď p. Hianíka, že na túto otázku nevie odpovedať, momentálne to zamietnuté bolo a nikto nevie ako sa to vyvinie do budúcna.

.poslanec za Grinavu Roman Šmahovský

Veľmi trefne situáciu pomenoval aj grinavský poslanec Mgr. Roman Šmahovský, ktorý svoje vystúpenie zakončil slovami: „Prečo nezaujmeme teraz k tomu stanovisko a nehľadáme optimálne riešenie, prečo to máme odkladať a prípadne investovať do nejakých ďalších úprav územného plánu, ktoré v budúcnosti by sme mali ísť znovu pripomienkovať a meniť.“ S týmto vyjadrením sa dá len súhlasiť. Prečo by sa 700 ľudí malo stať účastníkmi konania v územnom konaní a znovu opakovať svoje pripomienky? Prečo robíme niečo, čo už teraz vieme, že sa bude meniť? Prečo robíme z územného plánu trhací kalendár? Prečo máme opätovne platiť odborníkov z firmy Aurex, aby nám spracovali ďalšie zmeny a doplnky?

.tri premárnené šance

Dvakrát tu šanca bola a nebola akceptovaná (odborníkmi na komisii a pri verejnom prerokovaní). Tretíkrát sa šanca objavila v podobe pripomienok formulovaných v petícii občanov. O výsledku vybavenia petície budeme informovať v nasledujúcom samostatnom článku, ale tušíte správne, že jej nebolo vyhovené.

Kto si chce pozrieť celý záznam zo zasadnutia MsZ k ZaD 1/2015, nájde ho od 1 hod a 58 minúty tu: https://www.youtube.com/watch?v=qLDyRG1l5zM#t=7678.