Dňa 6.apríla 2016 sa v Grinave v Integrovanom klube  konal poslanecký deň  za prítomnosti primátora mesta Pezinok Mgr. Olivera Solgu, ktorý prišiel informovať obyvateľov o stave budovania kanalizácie a našich poslancov Drahomíra Šmahovského a Mgr. Romana Šmahovského.  Ďalšími bodmi boli informácie ohľadne žiadosti o opätovné prešetrenie sťažností  obyvateľov Myslenickej ulice na zápach z dažďovej kanalizácie, ktoré vedie popod hlavnú cestu a ku ktorému podali obyvatelia aj petíciu v roku 2004 a posledným bodom boli informácie ohľadne rozšírenia chodníkov vo dvoch kritických bodoch a vybudovania priechodu pre chodcov. Každému bodu sa budeme podrobnejšie venovať v samostatných článkoch. Celé stretnutie bolo so súhlasom prítomných natočené na video, ktoré si môžete pozrieť TU.

.informácie od primátora

Primátor informoval, že po vydaní stavebného povolenia na výstavbu kanalizácie v roku 2015, celú dokumentáciu odovzdali námestníkovi Bratislavskej vodárenskej spoločnosti a.s. Ing. Sobotovi, aby mohla BVS začať s jej realizáciou. V októbri 2015 sa mesto informovalo na aktuálny stav a dostalo odpoveď „čakajte, budete zaradení do poradovníka projektov na budúci rok.“ Vo februári 2016 sa mesto opätovne obrátilo na BVS, pričom dňa 14. marca 2016 prišla odpoveď od vedúcej oddelenia koordinácie, že „v súčasnosti je uvedená stavba –kanalizácia Grinava zaradená do investičného plánu BVS do oddielu N - nezaradená na realizáciu v tomto roku a realizácia by mala byť naplánovaná na mesiac jún 2017.“ Primátor dodal, či to tak bude ťažko povedať, o tom nerozhodujeme my, ale vedenie BVS, jeho predstavenstvo. Primátor ďalej uviedol, že mesto urobilo nadprácu, dalo vypracovať projekt za 2 milióny korún a vybavilo stavebné povolenie, čo iné mestá nerobia. Čo sa týka dažďovej kanalizácie, to bude financovať mesto, okrem domových prípojok, to si zafinancuje každý občan ako je štandardom. K tomuto bodu to je všetko, povedal primátor na záver svojho úvodného vystúpenia.

.eurofondy

Na otázku, či mesto hľadalo aj iné zdroje financovania alebo sa spolieha len na zdroje BVS primátor odpovedal, že žiadne iné zdroje pre Bratislavský kraj neexistujú.

Podľa Národného programu SR pre vykonávanie smernice 271/91/EHS pritom existujú nasledovné zdroje financovania: "V podmienkach SR sú finančné zdroje pre túto oblasť čerpané z nasledovných zdrojov:

· fondy EÚ

· štátny rozpočet

· Environmentálny fond

· vlastné zdroje (obcí, resp. regionálnych vodárenských spoločností)

· úvery a pôžičky

· Švajčiarsky finančný mechanizmus."

Keďže dňa 3. júla 2015 až do 29. februára 2016 bola otvorená výzva Ministerstva živ. prostredia na čerpanie prostriedkov z eurofondov z Operačného programu Kvalita životného prostredia  - výzva zameraná na kanalizácie, ČOV a vodovody pre celé Slovensko, vrátane Pezinka, ktoré je uvedené v prílohe č. 7, v celkovej výške 400 miliónov eur, bola položená primátorovi otázka, či mesto podalo žiadosť na čerpanie eurofondov. Primátor odpovedal „Znovu opakujem, tak veľkú investíciu si mesto Pezinok nemôže dovoliť a myslím si, že mesto by malo problém aj s kofinancovaním takejto investície. Všetky granty, ktoré možno získať sa snažíme získať. Toto je aktivita súkromnej firmy-BVS.“(pozn. neskôr primátor v inej časti diskusie naopak uviedol, že mesto nemá problém s kofinancovaním ani 5%-ným ani 15%-ným).

V stanovisku mesta v mestských novinách Pezinčan z februára 2010 sa píše: „Najväčší objem finančných prostriedkov budeme žiadať v prípade vyhlásenia výziev na kanalizáciu v Grinave –zhruba 3 mil. eur.“

Tak predtým to nebola aktivita súkromnej firmy, teraz už áno?

Na doplňujúcu otázku, či ako štatutár mesta žiadnu žiadosť o nenávratný finančný príspevok nepodpisoval, odpovedal „Nie. Dajte mi to písomne a dajte mi  doklad o tom, že Bratislavský kraj a konkrétne Pezinok mohol žiadať na aktivity súkromnej firmy. „Žiadať mohli obce s určitým počtom tisíc obyvateľov, netýka sa to Pezinka, ak by bola Grinava samostatnou obcou, mohla by žiadať. Pre 20-tisícové mesto nič také neexistuje. Opakujem, je to iniciatíva Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, od začiatku sme informovali, že pôjdeme takou istou cestou ako idú ostatné mestá.“

Ďalej dodal  „My máme dosť veľký problém, lebo musíme hľadať 2 milióny eur na dažďovú kanalizáciu v Grinave.“ Dažďovú kanalizáciu bude podľa slov primátora financovať mesto. Na vysvetlenie, v stanovisku mesta z februára 2010 v Pezinčanovi sa píše, že „Z peňazí EÚ môžete financovať len splaškovú kanalizáciu nie dažďovú...“

.dividendy od BVS

Primátor informoval, že vypracovanie projektovej dokumentácie stáli mesto 2 milióny korún (v prepočte 67 000eur). Informáciu, že mestu ako akcionárovi vyplatila BVS dividendy (v roku 2012 67 000 eur, v roku 2013 63 000 eur a v roku  2015 60 000 eur) primátor potvrdil. Zároveň dodal, že vyplácanie dividend ho neteší, pretože BVS dnes nemá peniaze na investovanie, nemá peniaze na nič, pretože Bratislava si dala vyplatiť dividendy z 59%.“ (pozn. Hlavné mesto Bratislava je majoritným akcionárom, vlastní 59% akcií BVS, BVS 9% a ostatné akcie vlastnia mestá a obce, z toho Pezinok 1,9%). Primátor citoval Ing. Sobotu z BVS, že preto má BVS peniaze "len na nevyhnutné opravy a odstraňovanie havárií, ale nie na rekonštrukcie. BVS za 12 rokov urobila v Pezinku niekoľko miliónové investície, celé ulice urobila, prerozdelenie ventilov, uzávierky, takže dnes sa neuzatvára celá štvrť, ale len niektoré ulice.“

Obyvateľka Grinavy Gabriela Rusnáková uviedla „Zamýšľam sa nad tým, keď BVS-ka nemá zdroje, mesto nemá zdroje, prečo keď sú tu eurofondy na to a je tam 400 miliónov, tak prečo mesto Pezinok nestriehne na takéto príležitosti, aby to tu už konečne mohlo byť realizované.“ Primátor reagoval „Nemá zmysel sa na túto tému baviť, lebo vy ste nič nepredložili. Mali ste jednoducho predložiť dokument o tom, že mesto Pezinok mohlo žiadať.“

Dokumenty k výzve OPKZP-PO1-SC121/122-2015 vrátane prílohy č. 7, kde je uvedený Pezinok nájdete TU.

Keď obyvatelia začali navrhovať, aby bol na meste určený na to pracovník, primátor uviedol, že mesto má vynikajúcu projektovú manažérku Grinavanku, ktorá tieto veci sleduje.

Poznámka k dividendám. BVS ročne všetkým svojim akcionárom vrátane Pezinka vypláca približne 2 milióny eur (za celú svoju 12 ročnú existenciu tak urobila zatiaľ 3krát). Predpokladaný náklad na výstavbu splaškovej kanalizácie v Grinave je 6,5 milióna eur. Celkové náklady vrátane dažďovej kanalizácie a ďalších technologických objektov by mali byť približne 10,5 milióna eur. To znamená, že ak by mala BVS použiť na výstavbu splaškovej kanalizácie dividendy akcionárov, tak 3 roky by nemohla vyplatiť žiadnemu akcionárovi nič a všetko šetriť pre Grinavu. Zdroje bude potrebné nájsť niekde inde než v dividendách, ktoré môžu napomôcť opravám, údržbe, prípadne menším investičným projektom, nie veľkým ako je to v prípade Grinavy. Podľa primátora Pezinok z Envirofondu na kanalizáciu v Grinave dotáciu nežiadali. Ďalší občan navrhol, aby si mesto na tento účel zobralo úver. Primátor odpovedal, že mesto si na to určite nebude brať úver. Mesto si zoberie úver na dostavbu základnej školy na sídlisku Sever medzi Kupeckého a Bieleniskom.

.zákon a väzenie

Na námietky ľudí na tomto stretnutí, že povinnosť mať kanalizáciu vyžaduje zákon primátor odpovedal: "Keby ten zákon bol, už by ste ju mali, lebo by ste porušili zákon a samospráva alebo primátor by išiel do basy. Ale nič také sa nestalo. Zo zákona Európskej únie platia len od nášho vstupu do Európskej únie. Prosím veď si hovorme fakty a nie rozprávky."

To čo primátor nazýva rozprávkou je naopak skutočnosťou. Slovenská republika podpísala v roku 2003 Zmluvu o pristúpení SR k EÚ, pričom záväzky pre oblasť odvádzania a čistenia odpadových vôd jej vyplývajú z "kanalizačnej smernice" 271/91/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd, pričom SR si vyrokovala prechodné obdobia až do roku 2015. Smernice sa implementujú do nášho poriadku tak, že dávajú do súladu naše zákony s tým čo smernica požaduje. Podmienkou nášho vstupu do EÚ bola harmonizácia nášho práva s právom EÚ. Takže ľudia neboli ďaleko od pravdy. A aby niekto išiel do basy za nevybudovanie kanalizácie je obrovský nezmysel. Taký trestný čin náš Trestný zákon nepozná. Záväzky zo smernice sú u nás transponované do vodného zákona (364/2004 Z.z.). V Národnom programe SR pre vykonávanie tejto smernice sa píše, že "Vodný zákon ustanovil, že komunálne odpadové vody, ktoré vznikajú v aglomeráciách, sa musia odvádzať a prejsť primeraným čistením len verejnou kanalizáciou. Okrem iného určil aj termíny pre jednotlivé veľkostné kategórie aglomerácií, ktoré majú byt v súlade s požiadavkami smernice Rady 91/271/EHS tak, aby boli splnené záväzky SR voči EÚ." Pezinok je aglomerácia SKA 1070016.

.stav v okolitých obciach

Nasledujúcimi informáciami z tlače poukazujeme na to, aké možnosti využili okolité obce a mestá na svoje odkanalizovanie. Medzi podporenými žiadosťami v rámci 1.kola výzvy  z roku 2015 je aj mesto Myjava ako žiadateľ, ktoré má 12 tisíc obyvateľov a kde je vlastníkom aj prevádzkovateľom kanalizácie BVS a.s.

Starostka bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice Alžbeta Osvaldová (podpredsedníčka BSK, kandidátka Most-Híd) na oficiálnej stránke informuje „„Všetky vykonané práce boli viazané na daný rozpočet, na množstvo peňazí aj na úspešné projekty financované z európskych peňazí, ako je „Odkanalizovanie Podunajských Biskupíc“, na ktorý som veľmi hrdá. Sme jediná mestská časť, ktorá v rámci Bratislavy, takto a sama realizuje budovanie kanalizácie! Síce je to ťažká práca, ale pre ľudí sa to oplatí. Som za okamžité možné riešenia veci! Keby sme čakali na BVS, neviem, kedy by bola odkanalizovaná naša mestská časť.“

Podľa zverejnených informácií mesto Malacky (17 051 obyvateľov) je odkanalizované na 96%.  Ako k tomu dospeli?  (V článku z roku 2014 sa píše: „Podľa požiadaviek smernice Európskej únie mali mať do konca roku 2010 vybudovanú kanalizáciu v aglomeráciách nad 10 000 obyvateľov a v obciach s viac ako 2 000 obyvateľmi to musia stihnúť do konca roku 2015. Podľa dostupných informácií je na Slovensku ešte stále bez kanalizácie viac ako tretina obyvateľov. Malacky sú v tomto smere už takmer za vodou. Kanalizačná sústava sa v meste začala budovať v 60. rokoch. Na verejnú kanalizáciu bolo donedávna napojených 83% obyvateľov. Po dobudovaní siete v minulom roku je na ňu napojených už 96% občanov v meste. Projekt stál skoro 14,7 milióna eur. Na 85% bol hradený z eurofondov, 10% poskytol štát, mesto sa podieľalo 5% (733 081,62 eur). Kanalizácie sa tak konečne dočkali hlavne obyvatelia žijúci na východ od železničnej trate, územie tvorí asi tretinu rozlohy mesta“ „V plánoch samosprávy je na kanalizáciu napojiť aj maximum zo zvyšných piatich percent územia.)Mesto Malacky sa pokúšalo na zvyšných 5% získať eurofondy ešte raz a žiadalo sumu 1,5 milióna na predĺženie trás kanalizácie, avšak neuspelo. V súčasnosti pripravuje pozemky a vecné bremená pre BVS, ktorá by mala Malacky už len dokanalizovať.

Obec Bernolákovo (6 tisíc obyvateľov)  v roku 2015 informovalo obyvateľov „Koncom budúceho roka budeme mať vybudovanú kanalizáciu v 95% obce.“

Obec Častá (2 201 obyvateľov) získala a zrealizovala kanalizáciu z prostriedkov zo Švajčiarskeho finančného mechanizmu vo výške 5 miliónov eur. Obec Slovenský Grob (2 192 obyvateľov) bola úspešná pri žiadosti o dotáciu z Environmentálneho fondu na 1.etapu kanalizácie.

Ako ďalší príklad sme uviedli mesto Modra. Podľa primátora Modra kolaudovala len potok cez Modru. „To je splašková kanalizácia podľa vás?“ posmešne sa pýtal primátor. „Kde sa v Modre robila kanalizácia? Na jednej ulici. Veď si to hovorme na rovinu. To nie je 1800 ľudí ako v Grinave. A takýchto príkladov vám môžem povedať 300 tisíc.“

Mesto Modra a obec Dubová prostredníctvom BVS získali v roku 2014 9 miliónov eur z Operačného programu Životné prostredie na výstavbu 6 nových kanalizácií a  stavebných a technologických prác na jestvujúcej čistiarni odpadových vôd Modra, momentálne sú vo fáze kolaudácie a skúšobnej prevádzky kanalizácie. Obyvatelia ulíc Moyzesova, Súkennícka, Hviezdoslavova, Erneyho, Podhorská, Kalinčiakova, Cpinova, Sládkovičova, Ul. SNP, Partizánska, Národná, Pod Vinicami a Puškinova by sa mali pripojiť do septembra 2016. Písali o tom aj na portáli pezinok.sme.sk.

.petícia

Poslanec Drahomír Šmahovský navrhol, aby mesto naďalej pokračovalo v sledovaní eurofondov a s primátorom navrhli riešenie, aby sa obyvatelia Grinavy obrátili na BVS petíciou. Paradoxne pri poslednej petícii Grinavčanov proti vyúsťovaniu obchvatu Pezinka na začiatku Grinavy pri Grobskej ceste, bola  mestom Pezinok jednoducho odmietnutá s tým, že petícii sa nevyhovuje. Aký bude mať reálny vplyv petícia smerovaná na BVS, ak je petíciu možno tak ľahko odložiť do šuplíka?

.budúcnosť s eurofondami

Ministerstvo životného prostredia v rámci spomínanej výzvy z 3. júla 2015 už rozdelilo medzi prvých úspešných žiadateľov 200 miliónov eur vrátane Myjavy. Komu pôjde zvyšných 200 miliónov eur sa dozvieme zo zoznamu úspešných a neúspešných žiadateľov, ktorý je zverejnený na internetovej stránke tohto operačného programu, posledná aktualizácia je k 31.3.2016. Mesto Pezinok projekt nepodalo a aj keď existuje maličká nádej, že tak mohla urobiť BVS, dokument, ktorý čítal primátor na poslaneckom dni o nezaradení grinavskej kanalizácie do plánu projektov, však už viacmenej nasvedčuje tomu, že takúto žiadosť ani BVS nepodala. Ako upozornil pán Vlachovič, eurofondy bude dostávať Slovensko už len do roka 2020. Vzhľadom na čas potrebný na výstavbu kanalizácií úspešných žiadateľov a celú administráciu tohto procesu, je otázne či Ministerstvo životného prostredia stihne ešte nejakú výzvu otvoriť a kedy to bude, tak aby sa stihol koniec programového obdobia a realizácia projektov. Podľa Harmonogramu výziev sa v roku 2016 žiadna výzva na kanalizáciu nechystá. Ostáva nám len dúfať, že sa ešte nejaká výzva objaví a že sa niektorý z oprávnených subjektov bude o príspevok aj uchádzať, lebo ako sa vraví kto na bránu ani nevystrelí, gól nemôže dať.

.záver k bodu o kanalizácii

Čo z toho všetkého pre Grinavu vyplýva? Kanalizácia v Grinave prioritná pre BVS nie je a teda tak skoro vybudovaná ani nebude. Iná alternatíva ako cez BVS  podľa primátora neexistuje. Ostáva nám len dúfať, že primátor tento názor zmení, alebo nám zostane len čakať na list z BVS, že nás konečne do plánu projektov zaradili na realizáciu.