Prepis dobového dokumentu - prejavu vtedajšieho poslanca Augustína Ščibrányiho pri príležitosti spojenia Mysleníc (Grinavy) s Pezinkom. Vďaka pánovi Ščibrányimu sa zachovalo aj množstvo historických fotografií, ktoré nájdete v galérii.

Ščibrányi Augustín, Myslenice, (25. júna 1975)

Dovoľte mi v krátkosti niekoľko slov o histórii našej obce, aby si všetci všimli, že naša obec tu nie je od včera, že máme svoju históriu, na ktorú boli hrdí naši predkovia, na ktorú sme hrdí my a chceme, aby boli i naši potomkovia, preto toľko obáv a neistoty o jej zlúčenie s Pezinkom.

Pri slávnostnom plenárnom zasadnutí k 30. výročiu oslobodenia našej obce sme si vypočuli slávnostný referát, v ktorom predseda MNV s. Somorovský veľmi podrobne hovoril o histórii našej obce od oslobodenia slávnou Sovietskou armádou. Dnes mi dovoľte prehovoriť k Vám o minulosti, ako ju zaznačili historici. Dnes, keď sme svedkami jednej z historických chvíľ obce Myslenice a mesta Pezinok, zalistujeme v kronike našej obce. Myslenice, 142 m nad morom, v Podunajskej nížine a styku Trnavskej sprašnej tabule a juhovýchodnej päty Malých Karpát, 3 km juhozápadne od Pezinka.

Začiatky osídlenia územia Malých Karpát siahajú do prastarej minulosti. Vedci - historici s istotou môžu tvrdiť a dokazujú, že lokalita s domnelým názvom MHÝR, MÝR, NÝR, MHYSLE, MYSLEN, MYZLEN objavujú sa niekedy pred rokom 1200.

MHÝR je najstarším názvom. Kráľ Ondrej II. ju listinou z roku 1208 dáva za verné služby nitrianskému županovi Tomášovi. Teda po prvý raz sa táto spomína v metácii chotára Bozen. Z roku 1373 spomínajú názov obce villa Kikuleu, 1390 sa uvádza obec pod názvom Grenow - bola poddanskou osadou Svätojurského panstva. Neskoršie, keď dedinu osídlili (kolonizovali) Nemci, obec dostala názov Grűnau, neskoršie postupnou maďarizáciou Grinád a v slovenčine Grinava. Dnešný názov obec dostala r. 1946 po zaniknutej osade, doloženej v listine z r. 1231 ako Myzlen, ktorá sa lokalizuje do chotára dnešných Mysleníc. V roku 1241 spustošili obec tatárske vojská, podobne tiež vojská kráľa Přemysla Otakara II. v roku 1273. Náš kraj v roku 1618 ožobračovali zle platené vojská Betlenové spojené s tureckými oddielmi. Počas Rákocziho povstania v roku 1645 bolo obyvateľstvo prenasledované a utláčané.

Naša obec patrila pod svätojurské panstvo, osadou panstva sa dedila i obec. V roku 1553 patrila pod panstvo Šeredy, roku 1647 pod panstvo Ujfalussy a koncom 17. stor. patrila rodine Bornemisza. V 17. storočí sa ešte stretávame s dvomi panstvami, s dvomi vlastníkmi tohoto panstva. V roku 1749 dedič Partinger Mihály súdnym sporom vymáha od barónky Mahalányiovej Tomášovej tamojší mlyn a podiel z veľkostatku. Nakoniec Pálffyovci mali v Grinave podiel na majetkoch. Obec dostala roku 1662 dekrét, ktorým sa obyvateľstvo oslobodzuje od platenia vojenských penálov a povinností vojenských služieb, dekrét cisára Maximiliána. Od roku 1715 sa objavuje Grinava ako mestečko s výhradami. Matej Bel vo svojom diele hovorí, že jarmoky mestečka Grinavy nemálo konkurujú pezinským trhom.

V roku 1828 obec zachvátil veľký požiar. Grinavčania sa dlho zo svojho mestečka netešili, v roku 1871 vyšiel zákon č. XVIII, uhorské krajinské zákony, ktorý upravuje novú územnú organizáciu v Uhorsku. Zákon pozná len mestá, veľké a malé obce. Grinava stratila privilégia mestečka a bola zaradená medzi malé obce s obvodným notariátom, do ktorého patrili obce Neštych a Limbach. V roku 1923 bol Neštych od Grinavy oddelený a pripojený k Sv. Juru. Limbach sa osamostatnil až po oslobodení  

Za zmienku ešte stojí pozrieť na historické objekty obce, ako ich uvádzajú autori v súpise pamiatok na Slovensku:

Kostol rímskokatolícky pochádza zo XIV. storočia, múr okolo kostola slúžil ako pevnôstka. V krušných časoch nachádzali obyvatelia okolo kostola za pevným múrom ochranu pred nepriateľom.

Dedina pri ceste - hradskej. Domy murované trojpriestorové pod tvrdou krytinou, predtým pod šindľom a slamenými strechami. Domy orientované štítmi na ulicu majú otvorené dvory s hlbokou zástavbou obytných a hospodárskych budov. Domy orientované na šírku majú vchod dnu z podbrány - škola (dom č. 140 z konca 18. stor.). Vinohradnícke pivnice pred domom alebo za domom, pod obytnou časťou. V druhej tretine 20. stor. bielenie domov vápnom ustúpilo maľovaniu v pastelových farbách, čo je pre obec charakteristické. Dom č. 185 postavený koncom 18. stor. Dvojpodlažná nárožná budova s obdlžníkovým pôdorysom. Polkruhový vstupný portál má kamenné ostenie. Budova od ulice bola podopretá 2 piliermi. Strecha valbová, miestnosti zaklenuté valbovými klenbami s lunetami a českými plackami. Evanjelický kostol postavený v roku 1926, moderná stavba inšpirovaná slovenskou renesanciou, fasáda s piliermi, prestavaná veža krytá vysokým ihlanom.

Za zmienku ďalej stojí ešte opísať niektoré staré stavby rodinných domov, dielní a obchodov, verejných budov škôl, cintorínov, hasičské zbrojnice, budovu MNV s 'celou', kde obecné zastupiteľstvo zaisťovalo previnilcov pred odchodom do okresného väzenia. Verejné priestranstvá ako priestranstvo jarmokov, priestranstvo okolo stĺpu hanby a priestranstvá kultúrnych podujatí. Z novších - najnovších zaujímavostí, ktoré sa vybudovali po oslobodení je ZDŠ, JRD ako poľnohospodársky závod, novovybudované ulice / štvrte obce a pod. Ako som na začiatku tejto stručnej informácie uviedol, o histórii našej obce od oslobodenia hovoril predseda MNV s. Somorovský na slávnostnom plenárnom zasadnutí.

Nech história našej obce Myslenice sa stane dôstojným pamätníkom pre budúce generácie.

I keď dochádza k zlúčeniu, najmä z dôvodov geografických a územných, pretože už teraz je Pezinok s Myslenicami územne spojený, mesto Pezinok vo svojom výhľadovom pláne rozvoja s touto skutočnosťou počíta a zameriava ďalší rozvoj mesta, aby vytvoril komplexný mestský celok so zabezpečením všetkých potrebných služieb, so zavedením mestskej dopravy a vybudovaním vybavenosti, ktorá by mala slúžiť pre 25 - 30 tisíc obyvateľov.

Teda i my, novopečení Pezinčania, hlavy hore, priložme svoje ruky na zveľadenie a skrášlenie mesta, vynaložme všetko úsilie na dokončenie stavby telocvične a klubu mládeže pri ZDŠ a ostatných akcií, ktoré sme si vytýčili volebným programom.

Nech teda rozkvitá Pezinok, mesto naše!