Tam, kde dnes leží jadro Grinavy, bola už v 13. storočí dedina Mir. Ján Stanislav, významný slovenský jazykovedec, chápe pojem Mir vo význame ves - dedina. Historik Vincent Sedlák však chápe pojem Mir ako osobné meno strážcu - jobbagióna bratislavského hradu, ktorému kráľ daroval túto obec za verné služby. Nad významom pojmu Mir sa nezamýšľa. U Vincenta Sedláka je evidentná snaha odvodzovať názvy obcí, pokiaľ je len možné, od mien hradných ľudí. V prípade Miru je takáto interpretácia neadekvátna. Mir bol stará slovenská dedina.

Už v roku 1338 sa v listine uvádza názov obce Mir maďarským Nyr. To nie je pisárska chyba, ale zámer. Aj potok, pri ktorom je dedina Mir sa po maďarsky nazýva Nyrpataka, čiže potok Nyr. Slovo Nyr v maďarčine znamená brezu, prípadne jelšu. A tak vlastne obec Mir či Nyr v 14. storočí pred nemeckou kolonizáciou mala v maďarskej podobe názov odvodený od brezy. Tak či tak Mir či neskoršia Grinava - po slovensky - zelená niva - si dala do obecného erbu - strom - typicky osobnitne pre ňu. Je to strom pri potoku - breza.  Zachovala sa pečať obce na listine z roku 1853, razená do červeného vosku pečatidlom z roku 1713. Toto pečatidlo má kruhopis SIGILLUM DES MARCKS GRINAW 1713.

Už  v roku 1712 kráľ na podnet Pálffyovcov povýšil poddanskú dedinu Grinavu na mestečko a dal mu právo jarmokov. Malo byť akýmsi konkurenčným trhom a jarmokom troch slobodných kráľovských miest - Svätého Jura, Pezinka a Modry. a tak pečatidlo z roku 1713 je svedkom tohto povýšenia Grinavy.

Samotné pečatidlo i symbol breza jasne svedčia o tom, že obec musela mať aj staršie pečatidlo. To staršie pečatidlo malo zaiste v znaku strom brezy ako prejav trvalej tradície obce Nyr (Brezová). Na pečati z roku 1713 je v elipse zobrazený kvitnúci strom s vysokým kmeňom a mohutnou korunou. Ťažko určiť, čo to je, či lipa, breza alebo iný strom. Rytec pečatidla, aby nebolo pochýb o druhu stromu, vyryl tu dva brezové listy, ktoré akoby vyrastali z kmeňa brezy. Breza vyrastá z trojvŕšia.

Ani Grinava nepoužívala svoj obecný erb inak ako na obecnej pečati, vtlačenej do vosku. Preto nepoznáme sfarbenie erbu. Podľa pravidiel heraldiky je možné popísať erb obce Grinava takto: zo strieborného (bieleho) štítu vyrastá zelený kvitnúci strom brezy, z kmeňa ktorej vyrastajú zelené brezové listy. Zdalo by sa, že Grinava by mala mať v obecnom erbe znak z oblasti vinohradníctva, pretože bola a je typickou vinohradníckou obcou. V skutočnosti má Grinava obecný erb veľmi blízky obecnému erbu Limbachu, kde vidíme v štíte strom a za ním potok. Aj tu ide o erb obce z roku 1632, keď sa Limbach stal súčasťou Pálffyovského Pezinského panstva. Za zváženie stojí fakt, prečo dve susedné dediny na jednom potoku majú v obecných erboch strom. V prípade Limbachu rytec zobrazil azda ihličnatý strom, limbu. Ale limba v Malých Karpatoch nerástla. A tak nad erbom Grinavy i Limbachu sa možno zamýšľať.

PhDr. Ján Milan Dubovský, Peripetie slobody (Pezinská čítanka) 1997